z našej kuchyne   |   projekty   |   rozhovory   |   súťaže   |   pozvánky   |  reklama  |  kontakt  |  english  
 
slovenskyportal.sk

utorok
23.september 2014

narodili sa dnes:
dnes nás opustili:
2002Martin Slivka

1740Daniel Krman

1740Daniel Krman ml.

udalosti:
1928odhalili Štefánikovu mohylu na Bradle

1938Československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu čs.armády ako reakciu na provokácie nacistického Nemecka.

2009Pred Národnou radou Slovenskej republiky začal hladovku Milan Andrášik - jeden z obvinených v kauze Cervanová.


oslobodenie slovenských miest ďalšie osobnosti slovenské hrady slovenské zámky Znalec slovenskA©ho filmu čo vieš o Slovensku? Zabudnutí­ Slováci Makupo.sk-looking for buyers for you Spiš-View-Trading

Hilda Múdra

Hilda MúdraHilda Múdra ( * 1. januára. 1926 vo Viedni - ). Táto rodená Viedenčanka, ktorá sa za slobodna volala Klimpelová, spojila svoju životnú púť s Bratislavou a krasokorčuľovaním.

ŠTART
Malá Hilda sa narodila do učiteľskej rodiny Pauly a Anny Klimpelovcov - tuhých socialistov s úsmevom vravieva „som novoročné prasiatko“. Bola jedináčikom.

Otec narukoval do 1.svetovej vojny, na ruskom fronte padol do zajatia, absolvoval zajatecký tábor a domov sa vrátil roku 1921 s jednou cennou devízou - znalosťou ruštiny, ktorá mu veľmi pomohla v počiatočných rokoch po svetovej vojne. Matka bola tiež učiteľkou, avšak k učeniu sa veľmi nedostávala. Po incidente s nacistami bola zo školy vyhodená a po vojne platil aj zákon zákazu tzv. dvojitého zárobku.

Prvým športom, ktorým mladá Hilda začínala bola kanoistika. Jazdila ako hladké trate, tak aj slalom. A to ako singla, tak aj štvorkajak. Kajak mala z preglejky a z plátna z chýrnej dielne Gregora Hradetzkého. Jej vodácka kariéra sa skončila v roku 1945, keď jej Rusi oslobodzovali Viedeň a pritom jej zhabali kajak.

Hildin otec sa jedného dňa prihlásil na učiteľský kurz krasokorčuľovania. Kurzy viedol Rudolf Kurtzer - dominantná postava rakúskeho krasokorčuľovania a riaditeľ jednej z vysokých škôl vo Viedni. Trénoval napríklad aj Karla Schäfera. Hilda začala robiť prvé kroky na ľade pod vedením svojho otca aj Hilda. Nemal však na ňu dosť trpezlivosti. Našťastie sa jej ujal Kurtzer, ktorý s ňou driloval povinné cviky. Voľnú jazdu drela u Willa Pettersa. Najskôr skúšala sólovú jazdu, neskôr prešla na tance.

Rok 1944 bol v jej živote rokom maturity na dievčenskom gymnáziu. A po maturite zápis na Viedenskú univerzitu. Pohltila ju však viedenská ľadová revue. Boli to časy, keď sa ešte tance v revue dali so štúdiom na univerzite skĺbiť. Až na ten posledný trimester, ktorý už úplne vypustila, pretože prišla nová - celoživotná láska. Revue prišla na Slovensko a Hilda sotva tušila, že sa ukončila jej rakúska životná anabáza.

SVADBA a SLOVENSKO
Roky 1940 - 1944 boli časy, keď sa z Rakúska do Bratislavy chodilo ako do iného sveta. Na jednej strane to bol život na stravných lístkoch, na druhej strane tu boli preplnené tržnice najrôznejším tovarom, najmä jedlom. Po skončení vojny sa v Bratislave na VéééŠke zháňali peniaze na hokej. No a niekoho napadlo pozvať Viedenskú ľadovú revue a usporiadať s ňou slovenské turné. Cieľom bolo naplniť kasu. Turné sa začalo a postávalo sa všeličo. Po vystúpeniach boli spoločné večere, Lukulské hody, historky, známosti a ... a to bol prípad aj Hildy. Stretla Jozefa Múdreho, resp. on sa zadíval do korčuliarky, ktorá síce nebola sólistkou, ale mala v programe štyri vystúpenia, pričom vystupovala ako tirolskom tak aj v holandskom tanci. Rodičia Hildu ako jedináčika nepúšťali ľahko. Hilda však išla, a išla do lepšieho. V tom čase bola Viedeň predmestím Bratislavy. Svadba bola 26. októbra 1947, čo bol neskôr deň, keď si neskôr Rakúsko začalo pripomínať svoju neutralitu. V roku 1949 sa manželom Múdrym narodila dcéra Dagmar a v roku 1950 syn Pavol.

DRÁHA TRÉNERKY
Ku trénovaniu sa Hilda Múdra dostala - z núdze. V rokoch 1948 - 1951 ľad síce ľad ani poriadne nevidela, ale MUDr. Ivan Chodák ju presvedčil, aby sa ku korčuľovaniu vrátila. Na klzisku spoznala zaujímavých ľudí, napríklad aj Emila Skákalu, ktorý zabezpečil Bratislave prvé majstrovstvá Európy konané roku 1959. Ten ju poprosil, aby mu pomohla s trénovaním. Jej celoživotná láska tak pokračovala aj po skončení jej kariéry.

Bratislava sa stávala liahňou kvalitných pretekárov. V 50 tych rokoch sa na ľade v Bratislave pohybovalo okolo 150 ľudí čakajúcich na svoju šancu. A staralo sa o nich iba 8 trénerov. Okrem jednotlivcov sa Hilda Múdra snažila oživiť aj tanca na ľade. Snaha bola dať dokopy čo najviac párov. Prvou významnejšou pretekárkou, ktorá vyšla z jej rúk bola Jana Mrázková-Dočekalová, prvá žena v Česko-Slovensku, ktorá skočila dvojitý Axel. Jej navýznamnejším úspechom bola bronzová medaila na majstrovstvách Európy v Západnom Berlíne v roku 1961, keď už bola zverenkyňou Múdrej.

Ďalším jej známym zverencom bol Marián Filc. Veľký talent, možno ešte väčší ako Ondrej Nepela. Vravievalo sa o ňom, že by to bol ideálny pretekár do dnešných dní, keďže jeho silnou stránkou neboli povinné cviky. OH v Grenobli boli jediné, kde štartoval spoločne s Ondrejom Nepelom. Nepela skončil na ôsmom mieste, Filc na desiatom, avšak zanechal lepší dojem. Po OH Filc s dráhou pretekára skončil.

Hilda Múdra vychovala jediného slovenského slovenského olympijskeho víťaza v zimných športoch v čase spoločného štátu (olympiáda v Sappore 1972) Ondreja Nepelu. Ich vzťah bolo ako keby vzťahom matky a syna „môj Ondrík“. Ondrejovi Nepelovi venovala 15 rokov a priviedla ku trom titulom mastra sveta 1971-1973, piatim európskym prvenstvám (1969-1973) a spomenutému olympijskemu zlatu. Okrem Nepelu ychovala aj ďalších výborných slovenských krasokorčuliarov Gožajovú, Wlachovskú-Búřilovú, Šošku. Jej zverenkyňou bola aj Sanda Dubravčičová, ktorú doviedla k európskemu striebru. Sandra bola poslednou bežkyňou s ohňom na otváracom ceremoniály sarajevskej zimnej olympiády v roku 1984. Jej zverencom bol istý čas aj ďalší významný slovenský krasokorčuliar - Jozef Sabovčík, bronzový medailista zo spomenutej olympiády v Sarajeve.

Pani Hilda je aj v staršom veku veľmi činorodou osobou, ktorej nestačí sa len zobudiť. Akýmsi jej mottom je:

„Ráno sa tešiť, že ešte žijem, sa mi máli.“

V jednej z časti seriálu GEN.sk spomenula jej vnučka dve historky. Prvá sa týkala obdobia, keď šla rodiť. Babka to hneď všetko organizovala, a hneď volala, čo a ako. V druhom prípade, keď babku pustili z nemocnice, tak hneď šla do posilňovne. Výsledkom boli presílené svaly.

„To je naša babka, keď jej povolia 50 temp, tak ona si hneď musí dať 100.“

So svojimi zverencami drilovala najmä povinné cviky. Jozef Sabovčík si raz zaspomínal, ako sa tvrdá drina na jej tréningoch sa vyplatila. Na ktorýchsi majstrovstvách Európy ho povinné cviky vyniesli z druhej desiatky na piate miesto.

Manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová odovzdala 18.marca 2005 na Zimnom štadióne v Nitre ceny víťazom I. ročníka Pohára Hildy Múdrej, medzinárodných majstrovstiev Special Olympics v krasokorčuľovaní, nad ktorým prevzala záštitu. Doteraz sa podobné majstrovstvá uskutočnili iba vo Viedni, prvé na Slovensku boli zorganizované práve vďaka Hilde Múdrej.

Ocenenia:
  • Cena medzinárodného olympijského výboru za etiku.
  • Cena Pierra de Coubertina.
  • Za Ondreja Nepelu prebrala v roku 2000 z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera trofej pre najlepšieho slovenského športovca storočia.
Pútavú výpoveď Hildy Múdrej o jej živote, zverencoch a najmä obsahuje kniha Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule.



fofo: sport.pravda.sk


Jakub Hlohoš,  2009 Oct 26, 12:10


poL?li na vybrali.sme.sk     Zdielat

 









 
 
slovenskyportal.sk na Google plus© 2009 slovenskyportal.sk, Všetky práva vyhradené.
Slovenskyportal.sk prešiel v roku 2009 na tvorbu vlastných clánkov, ktoré podliehajú copyrightu.