z našej kuchyne   |   projekty   |   rozhovory   |   súťaže   |   pozvánky   |  reklama  |  kontakt  |  english  
 
slovenskyportal.sk

piatok
24.október 2014

narodili sa dnes:
1900Ján Malár

1937Jozef Jankech

1954Jozef Ráž

1797Štefan Moyses

dnes nás opustili:
udalosti:
1945Prezident ČSR Edvard Beneš podpísal dekrét o znárodnení kľúčového priemyslu, baní, bánk a poisťovní v Československu

1992Prehradzovaním starého koryta Dunaja pri Hamuliakove a Čuňove sa podľa variantu C začalo s výstavnou vodného diela Gabčíkovo.

1972Do prevádzky bola spustená prvá jadrová elektráreň v Česko-Slovensku. JE v Jaslovských Bohuniciach


oslobodenie slovenských miest ďalšie osobnosti slovenské hrady slovenské zámky Znalec slovenskA©ho filmu čo vieš o Slovensku? Zabudnutí­ Slováci Makupo.sk-looking for buyers for you Spiš-View-Trading

hrad Slanec

hrad SlanecHrad Slanec sa vypína nad obcou s rovnakým menom. Obec Slanec a obec Bohdanovce sú dva hraničné body pomyselného kruhu (na mape) okolo vrchu Hradisko (708,4m), ktorého severnú časť lemuje železničná širokorozchodná trať.

Návštevník, ktorý hodlá navštíviť hrad musí vyraziť z Košíc smerom na Dargovský priesmyk. Pri tejto svojej púti natrafí na križovatku ciest: vľavo Bidovce, vpravo cesta na obec Ďurkov - jeho pravý smer. Z obce Ďurkov pokračuje na Ruskov, kde ma na výber: buď pokračuje na Bohdanovce, alebo odbočí na ulici, ktorá nápadne pripomína názov jeho cieľa. Tá ho privedie do osady Slančík. Smery na Bohdanovce a Slančík vytvárajú severnú a južnú trasu už spomínaného pomyselného kruhu a spájajú sa na opačnej strane vrchu, v obci Slanec, cieľa cesty potenciálneho návštevníka hradu. Hrad sa týči nad obcou. Tretím prístupovým smerom do obce Slanec je smer od Sečoviec, cez Slanské Nové Mesto. Do obce sa dá dostať aj vlakom zo smeru od Košíc, alebo od Humenného. Stanica sa ale nachádza mimo obce. Výstup na hrad sa začína na hlavnej ulici v Slanci spájajúcej obec s Bohdanovcami. Systémom lesných cestičiek sa veľmi rýchlo dostanete ku zrúcanine.

Tatárske plienenie horného Uhorska roku 1241 sa stalo podnetom pre budovanie hradov a pevností, ktoré sa mali v prípade nájazdov útočníkov postarať o obranu. Je to prípad aj hradu Slanec. Hrad postavili v rokoch 1270-1281 a prvým známym majiteľom bol krajinský palatín Finta, ktorý z neho podnikal lúpežné nájazdy a usiloval sa o zosadenie kráľa Ľudovíta IV. Neskôr sa hradu zmocnil kráľ Ľudovít IV., keď Fintu zbavil titulu palatín.

Neskorší majitelia hradu Slanec sa radili ku uhorskej oligarchii, ktorá neakceptovala nadradenosť žiadneho panovníka. Po vražde palatína Omodeja sa spojili s Matúšom Čákom proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Po bitke pri Rozhanovciach o hrad prišli a kráľ Karol Róbert zveril hrad v roku 1330 palatínovi Viliamovi Drughetovi, ktorého rod pochádzal z Neapola, ale od 14.storočia sídlil v Humennom.Po jeho smrti hrad spolu s ďalšími siedmimi hradmi dedičstvom pripadol jeho bratovi Mikulášovi. Hrad potom prešiel ako dedičstvo ďalšími potomkami Drughetovcov, až sa stal vďaka sobášu dostal do vlastníctva staromaďarského roku Tomaj. V roku 1387 hrad patril Zemplínskej župe. Počas vlády Drughetovcov bola na hrade postavená ústredná veža, ktorá je dnes dominantou zrúcaniny.

Počas bojov medzi Jánom Jiskrom z Brandýsa, ktorý chránil Ladislava Pohrobka, a šľachtou medzi Vladislavom Jagelónskym, obsadil Ján Jiskra v roku 1440 hrad a dal ho takmer celý zničiť. Počas vytláčania bratríkov pripadol hrad na základe rozhodnutia rišskeho snemu z roku 1448 pod vedením Jána Huňadyho pôvodným majiteľom.

V roku 1601 sa majiteľmi hradu stali Forgáčovci. Hrad však počas stavovských protihabsburských povstaní dobylo knieža Bocskay. Štefan Bocskay však zomrel v roku 1606 a hrad opäť získal Žigmund Forgáč. Jeho syn Adam sa v roku 1643 stal hlavným kapitánom Košíc. O rok na to však vydal mesto Košice bez boja Jurajovi Rákocimu, vodcovi protihabsburských povstaní. Sám však utiekol do Viedne k Ferdinandovi III., kde informoval o sile Rákociho vojsk a zapojil sa do boja proti nim. V bitke pri Slanci bol však porazený.

V roku 1679 zničili hrad cisárske vojská. V 19.storočí ho Forgáčovci dali zrekonštruovať. Zrekonštruovaná bola strážna veža, ktorá sa stala miestom uloženia rodového archívu. V katastri neďalekej obce Rákoš je však doložené osídlenie z mladšej doby kamennej. V predveľkomoravskom období tu dokonca existovalo aj slovanské sídlisko.

obrázky hradu na FACEBOOKu


Martin Šaro,  2010 Jul 10, 15:45


poL?li na vybrali.sme.sk     Zdielat

 









 
 
slovenskyportal.sk na Google plus© 2009 slovenskyportal.sk, Všetky práva vyhradené.
Slovenskyportal.sk prešiel v roku 2009 na tvorbu vlastných clánkov, ktoré podliehajú copyrightu.